SUMO DTS u pána Pecky: Udržateľnosť a nové technológie sú cestou. Zisk nie je všetko.

Inovatívne prístupy, ale predovšetkým chuť učiť sa novým veciam nesie svoje ovocie. Prečítajte si článok o vlastnom prístupe a skúsenostiach pána Pecky so Strip-till technológiou.
Inovatívne prístupy, ale najmä chuť učiť sa nové veci, prinášajú svoje ovocie. O svojom prístupe a skúsenostiach so spracovaním pôdy a sejbou sa s nami podelil pán Pecka, ktorý sa technológii strip-till venuje na rodinnej farme už štvrtý rok. Ako vníma pásové spracovanie pôdy a čo všetko testujú na farme v Zadnom Chlme pri Klučeniciach?

Klučenice sa nachádzajú približne 20 km od Sedlčan v Stredočeskom kraji v Českej republike. Do chodu rodinnej farmy Peckovcov sa zapájajú dvaja bratia, otec a strýko. Aktuálne hospodária na 170 hektároch, z ktorých približne 50 ha tvoria TTP, ďateliny a lucerna, slúžiace ako krmivo pre chovaný dobytok. Na farme chovajú 30 matiek mäsového hovädzieho dobytka plemien Limousine a Blonde d'Aquitaine určeného na výkrm. Na zvyšných pozemkoch pestujú klasické poľnohospodárske plodiny ako pšenicu, ozimný a jarný jačmeň, ovos, repku, hrach, ale aj mak. V posledných rokoch sa rodina Peckovcov zameriava na širšie osevné postupy a najmä synovia na zavádzanie nových technológií.

 
„Přibližně před 3 lety jsem začal více přemýšlet o tom, jak vhodně zpracovávat nebo nezpracovávat půdu, a jakým stylem pěstování a hospodaření se vydat. Klasický způsob, tedy orba, příprava a setí, mě neuspokojoval a neviděl jsem od něho výsledky, které bych chtěl. Začal jsem hodně přemýšlet o technologii no-till a o regenerativním zemědělství. A tak jsem se na té vlně před dvěma lety svezl také.“
Jan Pecka, Zadní Chlum
Peckovi na farme testovali a porovnávali vzájomne obe technológie, ako no-till, tak strip-till. Skúšali v rámci DEMO programu aj rôznych výrobcov strojov na spracovanie pôdy a siatie, a to vrátane anglického výrobcu SUMO. Pán Pecka sa nám zveril, že no-till by bol veľkým skokom - posunúť sa z orby, či klasickej konvencie, rovno do no-till technológie. Na základe skúseností a testovania sa teda v roku 2023 priklonili k technológii strip-till, konkrétne k sejaciemu stroju SUMO DTS 4 s čelným zásobníkom. Jednu z výhod, prečo sa rozhodli pre SUMO je, že spracovanie v riadkoch je menej agresívne. Koncept stroja je odlišný od klasického riadkovača. Po prvé medziriadková vzdialenosť pracovných orgánov je 33 cm, čo u väčších strojov býva minimálne 45 cm. A za druhé Peckovým vyhovuje, že spracovanie je menej agresívne, pretože dláto je veľmi úzke, 1,5 cm.
„Člověk musí být i trpělivý, ať už se jedná o práci se samotným strojem, kde nám například přišel konkurenční stroj jednodušší, ale neměl individuální uložení sekcí a hloubek s nezávislým kopírováním, a tak benefity SUMA převážily. Nebo například termíny setí, zda je na poli vlhko či prší. Záleží na člověku, jestli výhody těchto technologií umí a chce využít, nebo neumí a nechce. Stroj za mě odvádí super práci, ale samozřejmě není všemohoucí. Jsme velice spokojeni se setím meziplodin do strniště, setím řepky, hrachu, setím do vymrzlých meziplodin. Otázka jsou obiloviny. Záleží na spoustě faktorů a jaký je rok, ale například letos mi vyšel ječmen ozimý o 20 % lepší než konvenční technologií. Co je za mě podstatné, se SUMEM ušetřím osivo, Standardně sejeme kolem 2,8 až 3 milionů klasickou sečkou a s DTS sejeme 2,4 milionů, tedy čtvrtinová úspora. A především, na porostu to není znát, nechybí klasy a porost je plnohodnotný.“
Jan Pecka, Zadní Chlum
Peckovi samozrejme porovnávali aj ekonomické výsledky a výnosy. Úsporu vidí v čase a menšom počte pracovných operácií ako pri klasickej konvenčnej technológii. Výnosovo sú plodiny, ktoré na farme vyšli oveľa lepšie pri strip-till technológii – napríklad jačmeň ozimný (o 20 %), hrach a repka. Naopak tento rok napríklad vyšla pšenica horšie. Jarný jačmeň a ovos bol porovnateľný. Všeobecne pán Pecka dáva u SUMA nižšie výsevky, pretože je väčšia medziriadková vzdialenosť, avšak tohtoročné porasty veľmi ovplyvnili virózy.
„Nedělám to proto, abych ušetřil, ale kvůli celkovému přístupu. Musím se více věnovat plánování, správnému založení plodin a přemýšlet více o samotné technologii nebo meziplodinách. Mě dělá radost pěstovat to tímto způsobem, pěstovat meziplodiny a ani neočekávám úplně rapidně vyšší výnosy nebo lepší ekonomiku. Ale zároveň si to musí člověk spočítat, aby na tom netratil ekonomicky.“
Jan Pecka, Zadní Chlum
Čo sa týka medziplodín, pán Pecka skúša a testuje rôzne zmesi. Za posledné tri roky sa mu osvedčila kombinácia zväzenky, mastniaka habešského, ľanu a kapustovitých rastlín, napríklad reďkovky, ktorá podporuje lepšie prekorenenie. Každý rok je iný, a preto zloženie zmesí prispôsobuje aktuálnym poveternostným podmienkam, typu a kvalite pôdy. Viackomponentné zmesi dávajú rodine Peckovcov väčší zmysel, no napríklad zmesi s viac než 15 druhmi plodín už nepovažujú za ekonomicky výhodné.

„Je to i z důvodu, že i nyní při 5/6 druzích jsou velké rozdíly mezi jednotlivými poli. Když budu v 600 m. n. m., tak bude porost jiný než v 400 m. n. m. Postupem času už třeba i vím, že pokud budu chtít velkou konkurenci meziplodiny, tak dám více brukvovitých druhů. Třeba jarní ječmen je velice konkurenční vůči meziplodinám, takže tam třeba zkouším i nějakou sníženou dávku graminicidu, abych ten výdrol oslabil a ta meziplodina narostla. Snažím se samozřejmě meziplodiny sít nejdřív a vše sejeme SUMO DTS a vychází nám to velmi dobře. Nepodrýváme v hloubce 20 cm, ale stačí 13-15 cm, a je vidět, že těm rostlinám narušení půdy svědčí a kořeny se pěkně táhnou. Je to vidět i na pohled.“, vysvetľuje pán Pecka.
 
IMG_2724.JPEG IMG_6084.JPEG IMG_3463.JPEG IMG_4268.JPEG IMG_4472.JPEG
Pán Pecka sa rozhovoril aj o náhradných dieloch, konkrétne o opotrebovaní dlát, kedy podľa jeho slov je potrebné počítať, že dláta ako jeden z pracovných telies majú v pôde podľa pracovnej hĺbky veľký odpor, a teda sa opotrebujú rýchlejšie ako na klasickom sejacom stroji. Užívateľ musí podľa jeho slov počítať aj s nákladmi na opotrebiteľné náhradné diely, ktoré nebývajú všeobecne lacnou záležitosťou pri špecifikovaných strojoch.
Na záver pán Pecka dodáva, že témy medzi poľnohospodármi sa v zásade nemenia – dôležité je len to, kedy sa k nim človek dostane. Poľnohospodárska komunita je pomerne úzka, a preto sa trendy v tomto sektore šíria rýchlo – dostihnú každého, aj keď o to možno sám nemá záujem. Podľa pána Pecku je kľúčové, kedy a ako človek túto príležitosť využije. V súčasnosti považuje technológiu strip-till za veľkú tému, najmä v súvislosti s legislatívnymi zmenami a rastúcimi požiadavkami na udržateľnosť. Zároveň upozorňuje, že zavádzanie nových technológií, vrátane strip-tillu, úzko súvisí aj s generačnou obmenou na rodinných farmách. Hoci metóda siatia technológiou strip-till nie je novinkou, jej význam dnes opäť výrazne narastá.